Matjoukann-laliwonn
nan
laliman vòlkan an
Nan dekou an deblozonn vòlkan, se toulong pou an bidím
toúmbiláj laliwonn fondòk-peyi otila an tilili matjoukann laliwonn-peyi ka
djigilòp epi dòt ka tijaye oben vire douboút. Nan 8 sigond èk an dimi
rel-sann-a-kouri deblozonn 8 Me 1902 a, an gwo kantináj sann èk dlo-cho
(lawviè, lasoús èk barank-dlo) te vini parèt. Si an konpznyi parèt, se pou
anlòt konpanyi te djigilòp nan menm balan epi se rás bèt-anba-bwa, piebwa,
zèb-douboút èk liann, jík chimen, trás epi karetel, tousa. Deblozonn-vòlkan an
se dekou an wòltonn toúmbiláj laliwonn eti ka kantinen toúmbiláj
sosial, mès-longsáy-peyi èk politik la pou matjoukann laliwonn ki poto-mitan
nan toút toúmbiláj sosial, mès-longsáy-peyi èk politik, jik pou ka kare
an choús-kòtòf-peyi, se se nan rarate tan-nanninannan-longsáy peyi-asou-latè
taha.
Se pou se konprann sa eti, se deblozonn-vòlkan 08 Me 1902 a,
pou plere-malè eti y ye, ki vini djing-fondòk tan-nanninannan-longsáy Mátnik
la. Se deblozonn-vòlkan taha, bidím dezás taha, ki ka, ki nou le, ki nou pa le,
ba tan-nanninannan-longsáy peyi a an toúmbele, an trase-chimen-pase nan
lèspri-dekantje taha eti plere-malè taha ka chaye an tilili matjoukann-laliwonn
fondòk-peyi epi y, èk ka toulong vire kantinen mès-longsáy-peyi a, nan sa eti y
ni ki politik, ki sosial adan.
Lamenm-la, nan se matjoukann-laliwonn lan, nou ni pou
depareye matjoukann-laliwonn fondòk-peyi eti an kare-láj-moún dèhè pa ke
sa wè toúmbile epi matjoukann-laliwonn vire-fakte eti kare-láj-moún dèhè ka pe
vire trae apre y te yize oben djigilòp. Sáb-bò-lanmè An-Resiyen an (atè
Latrínte) pa ke vire apre twa kare-láj-moún dèhè si kare-láj-moún douvan te
pele toút pou randwi masonn lakáy yo men laliman-bwa Ajoupa-Bouyon an ke pe epi
toút piebwa y si tjèk brèbrè-mouton franse te koupe fè chimen-lwiloúd pase. Toút
bagáy la se rive sáv si sáb-lawviè Prechè a ka bát adan
matjoukann-laliwonn fondòk-peyi oben matjoukann-laliwonn
vire-fakte?
Se matjoukann-laliwonn lan ("ressources
naturelles" nan pale-franse se konpayel-laliwonn Martinique
Ecologie a) oliwon vòlkan an se dabò-pou-yonn dlo se trann-de
láwviè a ki ka pran dlo yo anlè laliman vòlkan an eti wonz adan yo ka rive nan
lanmè anlè tít láwviè yo, epi se trann-senk lasoús la èk an tilili ma-dlo a.
Dlo a se matjoukann-laliwonn pi fondòk asou latè ; Assaupamar pa di w "Tè
se bwa, bwa sqe dlo, dlo se lavi". Nou ka konte 35 lasoús (dlo
frèt èk dlo cho) nan laliman vòlkan an men se plís kát lasoús taha (lasoús
Lawviè-cho, lasoús Láwviè-mitan èk lasoús Láwviè Pikodo, lasoús Fon-Kanonvil)
ki pe trape an tít lasoús-vòlkan. Si dlo a se matjoukann-laliwonn fondòk la,
toút bèt-vivan nan dlo a (kribích, zabitan, lapia, makouba, titiri, tousa) se
matjoukann-laliwonn tou. Pou tè eti se bwa, se pou se konte plís pase
1.000 choús-boujonnen nan laliman anlè-solèy Matnik la, oliwon vòlkan an epi se
mòn-pwenti Kawbe a ; plis pase 30 adan se choús-boujonnen taha leve anni atè
Matnik, kontel zannanna-anba-bwa a. Nan we matjoukann-laliwonn lan nou ka konte
sáb epi wòch, sann-vòlkan deblozonn douvan eti gwo lapli ka chaye desann nan de
bidím lavalás-matjak nan láwviè Prechè a.
Nan fondòk lèspri-kabeche-dekantje a, plodari sosial la,
tankon plodari politik la, pa se pe tjenbe douboút, pa se pe rale moún, pa se
pe bloublou moún, si y pa ka depenn èk konte matjoukann-laliwonn lan ; an
moún-asou-latè, an badjolè-sosial oben an badjolè-politik, pa se pe ka vini
plen tèt moún-mátnik epi toúmbiláj sosial èk/oben toúmbiláj politik, yonn pa pe
ka ale san lòt, si pa ni tjèk matjoukann-fondòk-peyi, tjèk matjoukann-laliwonn
pou apiye sa eti y ka di a. Se pa gangan ki ka fè an peyi, se matjoukann-peyi a
èk tout goumen eti moún-douboút-djòk (eti yo menm se matjoukann-peyi
moún-asou-latè a) nan leve-douboút sosial peyi a ka leve pou tjenbe rel
kantináj matjoukann-peyi a, gade wè ranbonni y.
Se pa anni pou depenn an toumblow ki te flandje siel Matnik
la nan Jedi 08 Me 1902, 08 hè epi 02 minit, nan pipirít la, èk te deboule
nan koule vòlkan an pou rive asou Senpiè nan 01 minit ek 40 sigond, ek brile
toút kay douboút ek toút moún ki te rete nan lanbouk la magre ancháy
kriye-ago-vòlkan douvan, te debaba toút matjoukann-laliwonn oliwon vòlkan an
men nan menm balan an te ka pòte dòt matjoukann-laliwonn pou an lavi vire leve.
Se pou se mande-sáv, sa sa ye sa matjoukann-laliwonn èk ki
rel-fondòkte se matjoukann-laliwonn taha nan tilili matjoukann-peyi a?
Lamenm-la, èk lòtòtsáy prèmie mande-sáv taha, si an konte-rel-kantináj se
matjoukann-peyi a fondalnatal pou se tjenbe douboút nan joút ekonomi èk sosial
ki ka báy oliwon-latè lajounen-jòdi, ki rel janjoláyte se matjoukann-laliwonn
taha lè yo liannen, wèt-nan-wèt, epi an dezás laliwonn? Se de prèmie mande-sáv
taha ka tjoke Katel-dekantje-longsáy rèl-gouvelnáj-peyi asou se matjoukann-laliwonn
an, nan an peyi-asou-latè tankon Mátnik otila pa ni an gouvelman-peyi, se se an
gouvelman atè-lakay (CTM se pòhò nepi an gouvelman atè-lakáy-mátnik), ki
larel-gouvelnáj an gouvelman-peyi zawa-lòtbòsay ke sa katjile an kalibích
nan mitan tilili matjoukann-peyi a se se gade pou douvan an lavanníz blo
an konpanyi matjoukann-peyi douvan oben apre anlòt konpanyi matjoukann-peyi?
Anlòt mande-sav se rel bloublou epi rel-toúmpak eti se matjoukann-laliwonn lan
pe trape anlè se matjoukann-peyi mès-longsáy-peyi a jik matjoukann-peyi politik
la ? Nan dekou wakle-boulín tèknoloji a eti pa se pe ka bát san an ekonomi-peyi
èk mès-longsáy-peyi liannen nan tilili peyi-oliwon-latè, ki faro eti se
matjoukann-laliwonn lan ka pe pòte nan ranbonni ekonomi-peyi a?
Deblozonn lan ni ancháy wách-dèhè, kannal-moún-douboút nan
peyi a, men wách-dèhè asou lavi ekonomi ek sosial, laliwonn lan ek mès
leve-masonn-káy nan peyi a, politik (Marius Hurard te brile adan deblozonn lan
ek nèhè tout lide an gouvelnáj atè-lakáy-mátnik te brile epi y),
mès-longsáy-peyi a, tou. Owala ni an palpa-moún-douboút ka djigilòp nan an peyi
(alelouya-akasia-lata oben ale rete nan peyi-lòtbòtsay), fok pa se bliye Senpiè
se te gran-lanbouk gouvelnáj ekonomi atè Mátnik, se pou wách ekonomi ek sosial
la toúmbile pak-an-pak ek pou ancháy djíng mès-longsáy-peyi tankon
mès-nanninannan se djigilòp tou oben toúmbile, pak-an-pak oben an titak. Se pa
anni pou rete la ka plenyen asou tan-nanninannan-longsáy natifnatal-mátnik la
eti deblozonn 08 Me 1902 a se an djíng-fondòk, bagáy ki ka pe fè
kanman-kòtòf natifnatal-mátnik la (martinican we-feeling, sa eti an peyi ka
dekatonnen longsáy-ale pou depareye epi anlòt oben dòt peyi, kanman-kòtòf peyi
a se toulong an kare-zobráy politik) vini toulong pi djòk. Anni nan ale rete
nan peyi-oliwon oben peyi-lòtbòtsay te ka pe lonyen depenn Mátnik tankon peyi,
ba y toulong plís djíng kanman-kòtòf, plís laliman ek plís laliwonn, tou.
Aucun commentaire:
Enregistrer un commentaire