Pòte-nouvel ekonomi-peyi a.
Piplís moún natifnatal-matnik ka rive depenn Mátnik tankon
an peyi-asou-latè (adan lo "unique au monde" yo a ;
se pa lapenn man kouri matje sa eti lang-natífnatal la fondalnatal pou
wách-kòtok peyi-asou-latè taha lè pa ni an gouvelman-peyi), men piplís moún
natífnatal-mátnik taha pa fouti depenn ni menm konprann, pe ni an
ekonomi-peyi-mátnik eti plís pase, bannann, wonm, sík èk kantinàj drivayajè, ki
te ke ni pou trase laliman peyi taha, kare tankon an wách-kòtòk
peyi-asou-latè taha. Se pou pòte-nouvel ekonomi-peyi taha eti pa ka kouri
lawonn peyi a. Atjòlman-la, pa ni jounal ekonomi-peyi, pa ni progranm-radio
asou ekonomi-peyi epi se media pòte-nouvel la, yo menm, pa fouti kabeche
pòte-nouvel ekonomi an tankon an pòte-nouvel toulong depareye yonn-tou-yonn eti
pe ka bát nan menm lèspri epi lezòt pòte-nouvel.
Pou lèspri dekantje eti Plodari-kabeche ekonomi-peyi ka
mande, se pou pòte-nouvel la kouri lawonn floúz adan ; owala eti pòte-nouvel la
se rete pri an kote, se pou bankoulele-ekonomi báy, delè menm pou fese an peyi
anlè zekal. Se pou se konprann sa kòdjòm, pòte-nouvel ekonomi-peyi a ka pe
kare, dekare, vire kare peyi a limenm. Pòte-nouvel ekonomi-peyi a, plís pase
pou se ba se djoubaktwa a èk se sobreka ekonomi an tjèk balan, pou pran douvan
avan douvan se pran yo, se tankon an konte-rel-kantináj matjoukann-fondòk-peyi.
Lamenm-la, nou pa ka mize an chimen pou konprann sa eti
lang-matje a fondalnatal nan pòte-nouvel ekonomi-peyi èk menm, pou
kontáj-dekantje matjoukann-fondòk-peyi eti pòte-nouvel ekonomi-peyi a ni pou
matje, longsáy-ale, lang peyi-natifnatal pou prèmie-douvan nan pòte-nouvel
taha. Man ja matje sa eti toút se matjoukann-fondòk-peyi a pa pe ka báy, pa pe
ka kouri lawonn nan lang peyi-lòtòtsáy la, kontel lang franse a pa ke sa
depareye an makandja epi an kankanbou, an mango-ten epi an mango-tín, an kilo
kouchkouch èk an kilo bokodji, depareye yo asou an zandal kantinàj-lahan genyen
yo nan Káwbe-tre Latrínte a.
Nan fondòk plodari-dekantje ekonomi-peyi a, ni toulong
lèspri-dekantje, peze, mizire, konte men ni ancháy janjol-trase mafoudja,
wách-lavi-toulehou ki ka vini fòse lang, si se pa mòde lang, lèspri-dekantje
taha. Pòte-nouvel ekonomi-peyi a toulong-ale ka pe, dabò-pou-yonn ba moun an
zie-klere asou se janjol-trase mafoudja taha ; èk, lòtbòtsáy, leve liannáj epi
an konpanyi branbrann-kòtòk peyi-lòtòtsáy ki ka debatje. Nan peyi otila pa ni
gouvelman-peyi, se se an gouvelman-peyi atè-lakay, se anni lang natifnatal la
ki ka pe mete se janjol-trase mafoudja taha larel, fè yo pran letjèt nan
divini.
Se te ke pou konprann sa kòdjòm, tout ekonomi-peyi mawon an
(sware bèlè, zouk, toufe-yenyen, tontin, rimèd-razie, ti-kanno, tjenbwazè,
machann-pistách, machann-toloman, gato-patát èk dlo-koko, tousa) pa anni nan
djoubáp epi ekonomi kapitalís, delè jaden kreyol la te anba chan-bannann lan
oben nan bòdáj chan kann lan, se pou y ka pòte kole nan toút kare-zobráy
mès-longsáy. Pòte-nouvel se pou toulong kouri lawonn an laliman fann ek se pou
se tann, konprann ek kabeche sa eti nan kouri lawonn taha moún an ka leve
an liannaj eti limenm ni pou kare laliman an.
Nan an peyi san gouvelman-peyi, se se an gouvelman
atè-lakay, ki rel pòte-anlè eti pòte-nouvel ekonomi-peyi a pe trape anlè se
matjoukann-peyi a, an plís pase an konte-depenn? Ki rel-bloublou eti lang
natifnatal la pe trape plís pase lang peyi-lòtòtsáy, pou konte èk depenn
se matjoukann-peyi a, matjoukann-fondòk-peyi èk matjoukann-peyi vire-fakte plís
pase larèstan? Ki rel-toúmpak pòte-nouvel ekonomi-peyi a nan dekatonn
ekonomi èk sosial an peyi, nan dekou wakle-boulín tèknoloji ki ka bát latè-wonn
lan? Ki rel-depareyáj nan plodari-dekantje fòk se matje nan mitan pòte-nouvel
politik, pòte-nouvel won-nan-won, epi pòte-nouvel ekonomi-peyi, pou sáv nou ja
sáv yo toulong liannen, si se pa mele, si se pa malakse, nan wách-lavi-toulehou
nan progranm media pòte-nouvel? Ès pòte-nouvel Andre Alikè a, nan
jounal Justice, nan an lang-an-frans eti piplís moún
atè-lakay-matnik an tan tala, pa te ka ni tann, ni konprann hak adan, te pe ka
bát pou an dekatonn ekonomi èk pi douvan pou an toúmbiláj sosial, ale wè
politik ?
Nan 12 Janvie 1934 taha, lè lanmè Fon-Boule a te vire voye
kò-frèt Andre Alikè a ba palpa-moún-peyi natifnatal-mátnik la, ki moún te sa
konprann sa eti se betje a te rive genyen asou de bò, yonn se te fè an nouvelís
kominís vale lang li atè Mátnik (se lide kominís la ka wouvè zie
djoubakè èk triminè adou wách sosial yo) san se konpayel kominís li a te
fè an koút-fizi-biwa (Marsel Alikè, patát sa pito!) ;
epi lòtbòtsáy, pòte-nouvel ekonomi-peyi a pa te ka rive chape anlè
pòte-nouvel politik la (betje a pa ni kont pou rann piès gouvelman-peyi Mátnik)
ni menm penpenp pòte-nouvel won-nan-won an. Rive isiya-la, se te ke pou kabeche
an choús yonn-tou-yonn ba pòte-nouvel ekonomi-peyi a, plís pase pòte-nouvel
politik la oben pòte-nouvel won-nan-won an, se pou y ba moún nouvel asou
rel-kantináj matjoukann-peyi a.
Pímpe Isiya la konsa
Aucun commentaire:
Enregistrer un commentaire