mercredi 8 mai 2024

Nan dekou rete-sonhe deblozonn-volkan 08 Me 1902 a

7 Lanbouk oliwon volkan an.



                                                       

Volkan Matnik la ka fè laliman epi sèt lanbouk eti se, Ajoupa-Bouyon, Baspwent, Gran-Lawviè, Makouba, Mòn-Wouj, Prechè epi Senpiè. Sèt lanbouk taha ja konte moun mò-brile, mò-neye oben flandje nan dekou se deblozonn volkan an, oben trape lawviè ki ka fè dlo yo anlè volkan an pou tjèk lavalás-matjak koule desann adan yo ; tout bagay  ki ka ba chak se lanbouk taha tankon an choús-kòtòf laliman-volkan. Si nan deblozonn 08 Me 1902 taha se anni asou Senpiè moun ka rarate, fok pa se bliye anchay moun se lanbouk laliwonn volkan an te vini rete Senpiè pou pare lapli sann èk menm nan lannwit 7 pou 8 Me a, kote 3 a 4 hè nan pipirit la anchay lavalás-matjak te koule nan lawviè Gran-Lawviè, Makouba èk  Prechè, jik neye  oliwon 400 moun nan kare-kay Zabim atè Prechè.

Nan 30 Awout 1902 a, lè an boukan-makòsò te debaba lantiray atè-solèy volkan an ek te chaye oliwon 1.000 moun, se te, 710 moun nan laliman Mòn-Wouj, 250 moun oliwon Ajoupa-Bouyon, 25 moun Báspwent ek 10 moun Mòn-Kapo (pa asou Loren),  magre si rel-sann-a-kouri taha te pi flòkò pase ta 08 ek 20 Me a, Gran-Lawviè, Makouba, Prechè èk Senpiè pa te adan lanbouk ki te pran fè. Se pou se tann epi konprann, dwe isiya la konsa, se 7 lanbouk taha anba seraj kòtòk volkan an èk pou ka dekate an menm mès-longsay kore dezás-laliwonn ; epi lòtbòtsay, yo adan an menm bay-longsay-dèhè laliwonn, menm laliman-bwa, menm fondòk-peyi, menm tè-mayonmbe, menm chous-feyaje, menm bwa-doubout èk menm feyaj, tousa. Nan menm 08 Me 1902 taha, rel-sann-a-kouri a te planni nan koule laliman anni-solèy/anba-solèy volkan an pou toumvaraj van ki te voye y nan karetel taha èk pou anchay dòt sitjèt-kòtòf volkan eti man pe ke sa matje isiya la konsa.  

Nan lawviè ki ka koule desann nan se ravin volkan an, se  toulong se menm so-lawviè a, se menm basen an, menm sáb-lawviè nwè a, èk menm wòch-volkan an pou ti zabitan sere anba yo ;   se menm rás ti-pweson, titiri èk makouba, tousa ; 7 laliman lanbouk oliwon volkan an se toulong menm nich-lavi fondás la, menm si Ajoupa-Bouyon èk Mòn-Wouj pa ni lanmè. Menm an lavalás-matjak frèt, sièk-tan apre, eti se pa an wach-dèhè blo deblozonn-volkan an (se toulong sann volkan  te voye eti an gwo lapli ka pe chaye desann) ka pe ba se lanbouk taha an choús-kòtòf laliman-volkan.  Nan pipirit 08 Me 1902 taha de mapipi boukan-makòsò eti moun te pe wè nan 100 tjilomèt oliwon  te ka kouri anlè se koule volkan an, nan an karetel anlè-solèy/atè-solèy pou anni-solèy/anba-solèy, yo katjile boulin yo asou 670 tjm-pou-an-hè ; bidim rel-sann-a-kouri taha te ka pe liannen se 7 lanbouk laliman volkan an, nèhè menm lanbouk pi nolfòk kontel Kawbe Mònvè oben Loren, Gwomòn, Latrinte, Sentmari.

Pou Senpiè eti se te lanbouk gouvelnaj-ekonomi Matnik  nan lanne douvan 08 Me 1902, memwa-rarate Matnik la (Matnik pou peyi-asou-latè eti y ye a) ka depenn anni deblozonn 08 Me 1902 a epi 28.000 a 35.000 moun ki brile anba y. "Tout kouyon mò-brile Senpiè" eti pawol-pale a ka di, èk se anni pou konprann, moun lanbouk oliwon ki te vini pare sann atè Senpiè oben fouyaya Fòdfrans, epi dòt kote, ki te monte Senpiè  fè an ti zie-klere  anlè volkan an, tout se moun taha pa te konte. Si Senpiè se te lanbouk gouvelnaj-ekonomi, se pou se konprann sa eti tout se lanbouk oliwon Senpiè a, se 6 lanbouk asou laliman volkan an te ka desann oben monte vann tout faktoraj yo atè Senpiè oben, pi nan dekantjay, Senpiè se pe te ka voye vie lizin li oben faktoraj ekonomi pou kawbe-tre atè-lakay-matnik la, nan se 6 zòt lanbouk taha. Ki djokte ekonomi Senpiè te ni pou ta y nan jou douvan deblozonn-volkan 08 Me 1902 a ? Ki wach-dèhè ekonomi deblozonn-volkan an asou tout Matnik  nan dekou lanbouk gouvelnaj-ekonomi an debaba ? Ki pwa-peze ekonomi Fòdfrans eti te ja lanbouk gouvelnaj-laliman-peyi avan deblozonn 08 Me 1902 a ?  Pi nan fondòk, se pou mande sav ki rel pòte-kole se 6 lanbouk laliman volkan an nan ekonomi Senpiè a ?

Fok kanmenm sa depareye Senpiè epi larèstan se 6 lanbouk taha, dabò-pou-yonn se Senpiè ki konte plis moun mò-brile nan tout deblozonn-volkan èk pran plis sann-volkan nan tout tan-ki-pase atè Matnik ; èk lòtbòtsay, Senpiè se te lanbouk-gouvelnaj-ekonomi Matnik, te ni an trant-epi bitako-faktoraj-sik nan Senpiè wabap 19enm siek la ki te fè lanbouk la te trape an bidim makadè otila anchay kanawa chaje machandiz te ka boulouwe pou rive Etazini (jik oliwon 1935 se epi Etazini eti Matnik te ka fè piplis machandaj li), La-Frans nan Ewòp, oben dòt peyi oliwon kontel Gwadloup, Puerto Rico ek Trinidad and Tobago, plis pase tout. Nan wabap 19enm siek la, an ven-oliwon adan se bitako-faktoraj-sik taha te tounen lizin-wonn eti anni yonn adan yo te vire leve masonn apre deblozonn 1902-1905 volkan an. Ekonomi vivri a, limenm, te ka bay nan tout mòn oliwon Senpiè, Prechè anlè-solèy, Mòn-Wouj ek Ajoupa atè-solèy epi Mòn-Vèw ek Kawbe nan laliman anni-solèy Senpiè. Ekonomi atè-lakay taha ki te ka vire doubout pianmpianm apre dal eti y te pran nan Ranboulzay  Sèptanm 1870 la, pòhò te rive mete an laliwonn sosial kare-bare nan brann ek te ka debat, klòtòk-klòtòk, nan bòdaj se chan-kann lan. Se pou se katjile sa eti lè volkan an pete, se ponmon ekonomi atè-lakay-matnik eti y debaba ; ek plis pase sa, tout se masonn gouvelnaj la menm si Fòdfrans te ja ka fè anchay masonn kawbe-gouvelnaj sòti nan tè. Se pou mande-sav, lamenm-la, ki djokte redi-vini eti an lanbouk ven-epi lizin wonm ek 21 lizin-sik, pe trape anlè sis zòt lanbouk oliwon volkan an ?

Anni apiye anlè lide taha eti ekonomi se 6 lanbouk oliwon volkan an te anba jouk ekonomi Senpiè a pou se rive konprann, nan menm balan an, toumblow ki te flandje siel Matnik la nan  Jedi 08 Me 1902, 08 hè epi 02 minit, nan pipirit la, èk te deboule nan koule volkan an pou rive asou Senpiè nan 01 minit ek 40 sigond, ek brile tout kay doubout ek tout moun ki te rete nan lanbouk la magre anchay kriye-ago-volkan douvan, te debaba ekonomi  èk lavi sosial tout se ti lanbouk oliwon Senpiè a, se  6 lanbouk oliwon volkan an pase tout larèstan. Bagay ki dekate, nan lanne dèhè, an bidim pran-chimen-lòtbòtsay eti moun se lanbouk taha vini doubout masonn anchay kare-kay atè Matnik kontel  Fon-Bouche, Fon-Laye, Founiol, Kolson, La-Bonnè, La-Demach, Lalma, La-Trase, Ritjile, Prefontenn, Tivoli, te ni dòt eti pa doubout lajounen-jòdi. Anchay dòt moun te pati ale rete nan peyi-lòtbòtsay kontel Ayiti, Etazini, Gwadloup, Gwiyann, La-Frans, Sentlisi, Trinidad èk Tobago, Venezwela, tousa.

Deblozonn lan ni anchay wach-dèhè, kannan-moun-doubout nan peyi a, men wach-dèhè asou lavi ekonomi ek sosial, laliwonn lan ek mès leve-masonn-kay nan peyi a, politik (Marius Hurard te brile adan deblozonn lan ek nèhè tout lide an gouvelnaj atè-lakay-matnik te brile epi y), mès-longsay-peyi a, tou. Owala ni an palpa-moun-doubout ka djigilòp nan an peyi (alelouya-akasia-lata oben ale rete nan peyi-lòtbòtsay), fok pa se bliye Senpiè se te gran-lanbouk gouvelnaj ekonomi atè Matnik, se pou wach ekonomi ek sosial la toumbile pak-an-pak ek pou anchay djing mès-longsay-peyi tankon mès-nanninannan se djigilòp tou oben toumbile, pak-an-pak oben an titak. Se pa anni pou rete la ka plenyen asou tan-nanninannan-longsay natifnatal-matnik la eti deblozonn 08 Me 1902 a  se an djing-fondok, bagay ki ka pe fè kanman-kòtòf natifnatal-matnik la (martinican we-feeling, sa eti an peyi ka dekatonnen longsay-ale pou depareye epi anlòt oben dòt peyi, kanman-kòtòf peyi a se toulong an kare-zobray politik) vini toulong pi djok. Anni nan ale rete nan peyi-oliwon oben peyi-lòtbòtsay te ka pe lonyen depenn Matnik tankon peyi, ba y toulong plis djing kanman-kòtòf, plis laliman ek plis laliwonn, tou.

Rarate se pa nepi an pòte-nouvel, ni menm an kouri-nouvel eti te pe ka liannen an ti konpanyi moun-ki-sav epi an gwo konpanyi, piplis-moun an, moun-ki-pa-sav ; plis pase sa, rarate se toulong anchouke an lang nan an laliwonn/tan-ka-pase, sa eti ka pe ba laliwonn/tan-ka-pase taha plis lantiray, plis karetel, plis chimen-ale tankon chimen-vire, plis laliman-pase, plis trase-chimen, tousa. Rarate se an mete-nan-brann laliwonnis (ecological niche) eti ka fè lang lan kouri lawonn nich-lavi y, delè menm dekouri lawonn pou vire kouri lawonn ; an konte-dekantje matjoukann-peyi jou-apre-jou eti ka pe ba an kote-doubout, an kote-rete (nan lèspri kabeche kote-rete  Edouard Glissant an), an laliman, an laliwonn, an peyi, toulong plis laliman-fondok-peyi, menm si mapipi-eskwaya poèt-kabechè kote-rete a, pa te le tann pale laliman-fondok-peyi. Se pa pou se ale konprann man la ka ladje plodari bililik-aleliwon karayib la pou tjek lèspri-kabeche laliwonn-douvan-moun, se toulong nan rarate moun ka rarate otila yo ka fondase an laliwonn, jik an penteng-nanninannan. Konprann sa nawflaw eti si deblozonn-volkan 08 Me 1902 a te rive, blo, brile oben neye oliwon 35.000 moun nan ywit sigond e-dimi, debaba lanbouk-gouvelnaj ekonomi Senpiè a, men se rarate eti moun atè-lakay-matnik ka rarate bidimblo-lavi taha, nan an lang ka anchouke y nan an laliwonn/tan-ka-pase, ki ka fè y tankon bidim-blo-lavi ek ka pe mete moun natifnatal-matnik nan liannaj epi moun oliwon-latè.

Pimpe Isiya la konsa

Aucun commentaire: