mardi 11 janvier 2022

                                     Anni kouri-nouvel gouvelman franse a


Si ni an bidim sa-sav pou se trase nan dekou banbann sokodong taha eti rale an bidim banbann sosial nan de peyi-karayib anba-jouk gouvelman franse a, Gwadloup ek Matnik ; se pou yonn, san an gouvelman natifnatal oben menm an gouvelman atè-lakay, san an larel-gouvelnaj atè-lakay, moun nan an peyi pa fouti rive tann ek konprann an kouri-nouvel san ale wè an plan malfentè dèhè y, an konfiolo djab nan tjou-man-deviran ki ka rale fisel pou mare peyi a, gare lakou-moun natifnatal la. Atè Gwadloup ek Matnik, mil-an-mil moun ka bat lari depi twa mwa pou se kore pase-wel sokodong gouvelman franse a epi dòt ti bagay toumpak-lavi toulehou, nan an leve-doubout sosial ki pa ka jenhen rive fè moun tann, se se an tanbi-rezonnen politik, an gouvelman atè-lakay, ale wè an wayalachi politik, Repiblik Gwadloup la oben Repiblik Karayib Matnik la, mete an larel-tribinal sosial nan brann, ayen ki se lonhe dwèt asou sistenm gouvelnaj franse a nan se peyi taha ;ayen ki ka, se se, depareye an gouvelman franse asou an bò epi an lakou-moun peyi-natifnatal-matnik oben peyi-natifnatal-gwadloup, ayen toubannman.

Se pou se,  tann se yonn, tann ek konprann se de, an leve-doubout sosial ki pa fouti kouri nouvel asou an laliwonn sosial nanninannan atè Matnik ek/oben Gwadloup, tan-nanninannan-longsay sosial men toulong nan an rel-rive kore, jiskont koubare, kouri-nouvel gouvelman franse a ; an leve-doubout sosial, atè Matnik plis pase atè Gwadloup, ki  pa fouti kouri nouvel nan lang natifnatal la ; manblo a pa menm ni pou fè eti an tonnfaktè-lang. Se pa anni vini la kriye "nou pa le pitji yo a" oben, pi lanmen-asou-tjè, "wòch an tjou a yo", sa eti ke pe ba yo an balan nan ti-lèspri fè kout-fizi yo a, se pou kabeche an fè-kakol, trape dòt larel palantje an chenn-liannaj ekonomi ek sosial pou se depri se konpayel la ki pri  nan leve-doubout sosial la. Fè-kakol taha mande doubout an sistenm pòte-nouvel nan lang natifnatal la, bagay ki ka depareye, mabial, gouvelman franse epi tan-nanninannan-longsay sosial natifnatal-matnik,  bagay ki ka ladje badjolaj kouri-nouvel la nan chimen. Nan dekou banbann sokodong ek sosial eti Covid-19 vini apiye atè Gwadloup ek Matnik (banbann sosial la te ja ka bay depi oliwon Avril 1900, lè Conseil Général pèdi tout lanmen-djok, annou di politik, eti y te trape anlè peyi Matnik la, ek pi dèhè depi Maws 1946 lè Eme Sezè epi Lopol Bisol, se kominis matnik la te apiye larel-gouvelman anchoukaj Matnik epi tout moun ki adan nan La-Frans, moun pe pa fè an kout-malfentè politik konsa), gouvelman franse a fini depotjole tout ti wach mès-longsay sosial natifnatal-matnik la, se pa anni pou gouvelnè franse ki foute an toufe-dife an tjou moun-peyi-matnik menm lè Matnik se te yonn adan rel toumpak pi lèkètè nan tout tè-danme anba jouk gouvelman franse, 94/100.000 nan wabap mwa Novanm 2021 an ; se Gwadloup ki te pi lèkètè epi an 43/100.000 ; se pou anchay larel-kòtòf franse (dekole-bò-moun zoklit eti ka chaye, se se pianmpianm, an dekole-bò-moun sosial ; rete-sere-bò-kay, mete màs ek tire màs, sispann bo tjoup, ale wè landje, fè an blaf-kracha, zay ek kòkòlò ti se koke-tou-doubout Gwadloup la ; sispann ba moun lanmen oben tout mache bra-anlè, bra-anba, pran pitji aleliwon-galba, tousa), bagay peyi frèt, ki vini ka kouri lawonn atè Gwadloup epi Matnik ek ka dekalibiche tout ti antipilonn  mès-longsay sosial la nan se peyi taha.

Nan dekou banbann sokodong taha eti ka vini banbann sosial tou, pou gouvelman atè-lakay eti se peyi taha pa ni pou ta yo, kouri-nouvel gouvelman franse a ki ka fèt anni nan lang franse gouvelnaj-gouvelman an ek pa ka tann mach nan tonnfakte douvan se wach atè-lakay la, ka kraze tout se ti siwal pòte-nouvel nanninannan an (kontel nan an sware bèlè, nan an lewòz, nan an kous-kanno oben nan an lannwit tire-kont, nan veye-boukousou, tousa) ek tout se media atè-lakay-matnik la, atè-lakay-gwadloup la ; kouri-nouvel gouvelman franse a ka fèt anni asou media pòte-nouvel an-frans, depi An-Frans rive Gwadloup, Gwiyann oben Matnik. Isiya la konsa, se pou se djing-kontaj an-frans lan kouri lawonn Gwadloup, Gwiyann ek Matnik, lè doukou sokodong lan pi move An-Frans pase Gwadloup, Gwiyann ek Matnik ; nan dekou Gwadloup te a 41.7/100.000 moun, rel toumpak nan simenn 49 la (6 pou 12 Desanm) ek rel pòte-palpa a a 2,11% o-pi-wo, anni 2 moun kouche nan kabann-vire-pran-souf, Gwadloup te, nan badjolaj media franse a nan gwo banbann sokodong lan, nan menm rel epi Nòwmandi ki te a 1.500/100.000 moun epi an rel pòte-palpa ki anlè 24%. Se pa djendjen, nan dekou mwa Jwiye-Awout otila moun anni debatje Gwadloup ek Matnik ek chaye vlen-senyen-kòch la vini kon ti sapatè nan senn-pisièt, ek leve an bidim banbann sokodong ek sosial, yo te ka tere moun kon zoko kann nan prèmie gren karenm-gràs, se media franse taha ek gouvelman franse a limenm, te ka depareye Gwadloup, Gwiyann ek Matnik epi se laliman-peyi-franse a ek pou moun se twa peyi anba-jouk-la-frans taha te dènie ras soubawou bwa-mitan ki kapon an pitji-ARN eti se zetok pwenti-file ranboulzay teknoloji ki ka bay oliwon-latè ek La-Frans tankon peyi-asou-latè doubout djok nan wagaba ranboulzay teknoloji taha.

Se media pòte-nouvel nan lang atè-lakay-matnik la, pa ni media pòte-nouvel nan lang natifnatal-matnik la si se pa Wanakera Karayib, ranfale, si se pa djigilòp, douvan kouri-nouvel gouvelman ek se media franse a. Nan lang kreyol dòmi-dewò a oben nan lang franse-bannann lan, oben menm nan lang franse atè-lakay la, nouvel-pòte atè-lakay la pa ka jenhen bat nan menm rel-konprann ni menm rel-tann, epi nouvel-pòte an-frans lan pou gouvelman eti y pa ni dèhè y. Nan nouvel-pòte gouvelman franse a oben media franse a, moun ka trape kanmo a, atè Gwadloup, Gwiyann oben Matnik, pa ni piès sa-sav anlè laliwonn lan, pa fouti mete an laliman, an laliwonn anlè kanmo a ; larel laliwonn-lang  (referential function Roman Jakobson lan) eti ka liannen kanmo a epi wach-lòtbòtsay, bagay anlòt kote (pou sav nou sav Matnik nan Karayib la ek Karayib la se kontinan Amerik ek An-Frans se nan Ewòp an pwent tè nan koninan Azia a, mwen menm tou dèkètè, pa ni lanmè-ble ni menm lanmè-balkadaj nan mitan Ewòp epi Azia) pa ka bay kòdjòm nan wach Matnik la, nan lèspri piplis zonbi atè Matnik la, Matnik se An-Frans men An-Frans se pa nepi Matnik. Se pou se mande sav, ki peyi-asou-latè pe trape tè-danme nan tout lanmè-ble oliwon-latè, san moun se tè-danme taha pa tounen zonbi nan peyi yo ek pou nouvel-pòte eti gouvelman ka fè kouri lawonn adan se tè-danme taha pa ka bat tankon an danma ek ka delantiraye se peyi taha ?

Pòte nouvel se toulong pou leve konsians moun asou asou laliwonn sosial yo, asou wach-lavi-peyi yo,  asou lavi a limenm, se se an konsians sosial, nolfok douvan konsians politik la ; se pa anni pou fè an moun sav an bagay fèt, te fèt oben ke fèt, se pou bloublou an moun (larel-bloublou a, conative function Roman Jakobson lan), fè pou y se toumbile kanman lavi-toulejou y. Media ek gouvelman franse a, depi An-Frans, a sis-mil-sis-san a sèt-mil kilomèt Gwadloup, Gwiyann ek Matnik pa fouti pòte nouvel atè Matnik, se anni pou kouri nouvel, voye yonn-de fion anlè moun ki pa ka sanm yo. Lamenm la, se pou se tann ek konprann blo, pòte-nouvel la ka fèt epi an lang eti ka trase laliman nouvel-pòte a, delè menm trase lanmen-djok nouvelis la. Kouri-nouvel la se toulong adan an welele, moun ka fè y kouri ka toumbile y silon rel pale ek rel kabeche lang lan, silon dekou kouri nouvel pou tan-ka-pase ki pa pe ka pase ek menm balan an, nan an lang-pale pou anlòt lang-pale, delè menm nan lakou-moun anlè mòn ek nan lakou-moun ka rete nan lanbouk. Nan dekou an kouri-nouvel, badjolè a ka zoute y epi anchay djing, anchay larel-kòtòf, silon moun ka koute pou tann, silon rel sa-sav badjolè a, silon rel konprann moun ki ka koute y ek menm silon rel konprann kanman moun ki ka koute y. La pou-la, se pou kabeche sa eti rel anchoukaj an moun nan lang natifnatal li ka peze kòtok asou laliman depareyaj la nan mitan pòte-nouvel ek kouri-nouvel.

Nan plodari atè-lakay-matnik la (nan lang-franse kòdjòm, nan franse-bannann oben nan kreyol dòmi-dewò se palantjè-peyi MIM lan, nan kreyol soubawou a, nan lang natifnatal-matnik la, tout pawol-pale pa pe ka fè an lang-pale), tan-ka-pase a se an tit-langayele bililik-longsay jik pou tan-doukou a trape de faktaj eti ka apiye an tilili rel-doubout adan. Nan dekou taha, pòte-nouvel la se pou ale tjoke nan tan ki ja pase, gade wè tonnfakte tan-nanninannan-longsay la. Kouri-nouvel la se anni pou bloublou an laliwonn, se toulong anni pou fè an ti-sose, vire wonn. Kouri nouvel se pou rete doubout, dwèt-pitjèt, nan tan-jòdi, nan tan-doukou a. Nan lang natifnatal-matnik taha, tan-doukou a se toulong an tan moun ka sansle anlè y, tan-divini an se anni an ti lide moun ka leve konsa, se se pianmpianm ek tan-ki-pase a ka toulong malakse tan-doukou a epi anchay wach nanninannan, anchay dekou rarate lavi gangan ki te pase pàs.

Nan kouri-nouvel gouvelman franse a (ek se pou toulong mete media pòte-nouvel depi An-Frans rive Gwadloup, Gwiyann ek Matnik adan), ni toulong lide taha eti moun Gwadloup, Gwiyann ek Matnik se moun-lòtbòtsay (tit-langayele defaltjè "outremer" la, pou fè moun tann ek konprann yo se moun an-tjou-man-deviran) pou yonn, epi apre sa, se laliman-peyi taha te ke nan an rel anba rel-dekatonn ekonomi, sosial, mès-longsay ek menm moun-asou-latè La-Frans limenm, nan tit-langayele "la métropole" taha eti anchay mal-mouton franse ek tèbè-dje atè-lakay Gwadloup, Gwiyann ek Matnik ka pe fè kouri lawonn nan badjolaj yo. Lòtbòtsay, atè Matnik, nan plodari anchay palantjè-peyi (M-APAL, MIM, PALIMA, Peyi-a, tousa), konpayel peyi-natifnatal-matnik la (IKIMA, Lyannaj WVN, MODEMAS, MUN, Nasyon Matinik, Nou Matinitjé) ek konpayel ranboulzay sosial la (CNCP, GRS, PKLS, tousa) an tit-langayele "le gouvernement" (yo pa fouti mete tit-langayele depenn-dekantje "français" a dèhè y) ka toulong vini pran lanmen anlè tit-langayel "la métropole" la. Se pou se tann ek  konprann, dwe isiya la konsa, tout se tit-langayele taha ka delantiraye, deraye Matnik, tankon peyi-asou-latè, tankon lakou-moun peyi-asou-latè. Lamenm la se pou se mande sav si, nan kouri-nouvel lòlòy se krèy-politik palantjè-peyi oben krèy-politik peyi-natifnatal-matnik epi plodari anni-afrik yo a, pa ka bat nan menm lare lek lèspri kouri-nouvel gouvelman franse a ?  

Pòte-nouvel se pou toulong apiye anlè chous-kòtòf an peyi, ale èche nan fondok peyi a tout ti rel kanman-fondalnatal eti ka pe ba y an balan fè-yonn, an vini-pi-djok nan gouvelnaj. Ek pou "an peyi eti se pa moun san kabèch", pou vire pran pawol-djing Edouard Glissant an, pòte-nouvel la ka toulong ba peyi a plis laliman, plis laliwonn, plis tilili nan tan-nanninannan an, plis djing nan tan-ka-pase. Nan kouri-nouvel la, pa ni laliman, delè pa menm ni an laliwonn depenn-kare-bare pou an tilili janbe-laliman ki ka bay adan, ek nan menm balan taha tan-ka-pase a ka malakse an woltonn djing tan-nanninannan-longsay la, atè-peyi tankon nan an lèspri peyi-oliwon-latè. Nan kouri-nouvel gouvelman franse a atè Matnik-lajounen-jòdi, ni anchay djing tan-nanninannan-longsay ki ka voye Gwadloup, Gwiyann ek Matnik nan laliman Afrik-anba-solèy, anba-jouk gouvelman franse se lanne  avan wayalachi-politik la, avan 1955 a 1965, pou pran y nan larl debòde-laliman. Nan kouri-nouvel se konpayel peyi-natifnatal-matnik la, ti lèspri mafoudja afrik-anba-jouk franse taha ka vire men toulong djol-anba, se tankon si tan pa ka pase nan Afrik taha, atè Gwadloup, Gwiyann ek Matnik tou, eti te toulong-ale adan ti-lèspri franse a, se anni koulè lapo-djol moun ek jenhen an laliman jeopolitik, tousa nan an lang franse-an-frans eti ja ka delantiraye Gwadloup, Gwiyann ek Matnik tankon peyi-asou-latè ek ka desèvle moun se peyi taha tankon moun-asou-latè.

Se pou se rive konprann sa kòdjòm, Matnik lajounen-jòdi a se pa Matnik se lanne 1930 lan nan dekou eti an betje ka voye dòg li tjwe an nouvelis natifnatal-matnik ek toumpaktè Marcel Aliker la rete kwennse epi sa ; si sa te fèt asire se krèy sosial defaroze a, (belizè, djobè, djoubakè, latchè-lanmè, matjokèt, mayonmbo, mayonmbo-bitako, tout se moun taha) te ke sa mache anlè betje a nan wach toulejou yo ek may-an-may, mès-longsay djoubap sosial la te ke ka kabwate atè Matnik, rive fè gouvelman franse bat dèhè epi kouri-nouvel mafoudja y la epi pou se katel-dekantje-longsay sosial la ek politik la te rive defolmante se katel-dekantje-longsay ras-moun an eti ka toulong voye moun atè-lakay-matnik nan an Afrik otila yo pa pe ni an divini.


Pimpe Isiya la

Aucun commentaire: