Soufriyè
Senvensan
Tout se volkan Karayib
atè-solèy la se soufriyè, volkan Mòn-Makouba Matnik la se an soufriyè, tou.
Lamenm la, se pa pou ale konprann tout se volkan taha, Soufriyè Senvensan an,
Soufriyè Hill Monsera a, Soufriyè Gwadloup la eti pa fè deblozonn magma depi plis
pase 500 lanne (lanne 1440 vire kabeche-dekantje nan lanne 1530), Soufriyè
Matnik la eti franse a kriye "mòn pliche" pou deblozonn ki te fini
fèt lè’y debatje nan 1635, se nèf volkan Dòmnik la, tousa se menm volkan an ek
yo te ke ni an liannaj magma anba tè nan mitan yo tankon kabechinaj Edouard
Glissant te fè’y matje nan Philosophie de la relation, "nou
ka kabechinen an magma anba-lanmè ki ka kouri depi an volkan pou anlòt asou
londjè chenn volkan Karayib la, san pèsonn pa se sav ki tan, ni menm nan ki djol-bwak,
eti’y ke monte, nèhè pou chaye tilili tè-mitan-lanmè a ale…". Tit
"soufriyè" ("sa ka pit souf nan van-oliwon", nan lang
an-frans lan) se pou anchay ti foka otila lafimen ka sòti ek anchay lasous dlo
cho tout oliwon se volkan an ek ka pit souf.
Se volkan an pa ni piès
liannaj anba-lanmè pou ta yo ek se nan wach lavi a, jou ale jou vire, otila
moun ka pe fè yonn menm si se mapipi poèt Karayib la, Edouard Glissant, Derek
Walcott -"unity is submarine", isiya la te le trape an
fè-yonn, nan laliwonn lan, avan menm mete-nan-brann moun-peyi-karayib. Men, nan
Me 1902, Soufriyè Senvensan an te pete de jou avan Soufriyè Matnik la (06 Me
1902 men delozonn lan se 1902-1903), ek te alelouya titak plis pase 1.500 moun,
tout bagay ki te pe fè moun rarate an liannaj sere-nan-fondok nan mitan de
volkan taha. Nan lanne 1979 la, Soufriyè Senvensan an vire pete, depotjole
djol-bwak volkan an, an ti lonmwatje degra oliwon men pa alelouya pèsonn ; nan
menm lanne 1979 taha Soufriyè Gwadloup la, se ta Dòmnik la, ta Grinada a, anba
dlo a, Soufriyè Matnik la, Soufriyè Sentlisi a pa te fè moun wè piès
kavalaj depi deblozonn dlo cho 1766 la. Chak volkan, tou soufriyè eti yo tout
ye a, pou ni wach yo ki ta yo, laliwonn yo ki ta yo eti chak deblozonn pe ka
vire fondase toulong ale, sistenm lawviè a ek se lasous la anlè volkan an
tankon tilili chous-boujonnen ki pe leve oben djigilòp nan koule ek mòn oliwon.
Soufriyè Senvensan an
tankon volkan Mòn-Makouba a adan an menm chenn volkan Karayib atè-solèy (oben
Karayib kabèstè) eti ven adan yo rete dife anba yo, nan lide taha eti dènie
deblozonn yo, magma oben matjak cho, pa ni plis pase 10.000 lanne. Men Soufriyè
Senvensan an pi vie pase volkan Mòn-Makouba a epi ti 300 a 400.000 lanne’y la,
Soufriyè Gwadloup la eti trape an ti 400 a 500.000 lanne, Soufriyè Sentlisi a,
Kalibou (oben Qualibou eti Kalinago a te ka kriye’y nan depenn
li tankon "laliman lanmò") trape 200 a 300.000 lanne ek djol-bwak
lajounen-jòdi a se owonzon 35 a 39.000 lanne. Soufriyè Senvensan an ni owonzon
700.000 lanne dapre kontaj kabechè-dekantjè volkan ek se, li tou-yonn, owonzon
35% tè-danme Senvensan, anchay lasous-dlo-cho, anchay ti foka-lafimen, de
djol-bwak, anchay lawviè san dlo epi tankon Soufriyè Matnik la, trann-de lawviè
ek ti-lawviè ka pran dlo yo nan se mòn volkan an eti twa adan yo Fancy
River, Rabacca Dry River ek Soufriere River,
se lawviè oliwon volkan an eti piplis moun konnèt. Lamenm la se pou se kabeche
sa eti se pi gran lawviè Senvensan-ek-Grinadin lan (Buccament river, Colonarie
River, Wallilabou River, Yambou river) se lawviè ka
fè dlo yo asou oben oliwon se bidim mòn Gran Bonhomme (970 mèt
fetay) ek Petit Bonhomme (747 mèt fetay) nan mitan peyi a.
Tankon Colonarie Mt., Richmond Peak (1.074
mèt wotè), Mt. Brisbane (932 mèt wotè) , Mt. St.
Andrew (735 mèt wotè), Gran Bonhomme ek Petit
Bonhomme se volkan ki pa rete dife anba yo ek pou se konprann se
anni La Soufrière ki ni magma nan foka’y atjolman la, atè
Senvensan-ek-Grinadin.
La Soufrière Senvensan-ek-Grinadin
lan se yonn adan volkan ki pi bòdò nan kare-peyi Karayib atè-solèy la, se
an trale deblozonn-volkan nan 1718, 1812, 1814, 1902-1903, 1971-72, 1979
epi 2021 pou nou pòhò sav ki tan. Lamenm la, se pou se konprann de bagay eti
yonn, an deblozonn-volkan pe bay asou piziè lanne (se pou sa atè Matnik, se
dekantjè-volkan an ka depenn an deblozonn 23 Avril 1902 pou 5 Oktòb 1905 ek pa
anni an deblozonn 08 Me 1902, menm si taha te ke pi frayik pase lezòt) ek
dezienm lan, se pou te ke kabeche sa eti Soufriyè Matnik la, volkan Mòn-Makouba
a, pa nan menm trase-deblozonn epi ta Senvensan an. Nan dekou moun atè Matnik,
nan kakarel (politikè anni palmarès badjolè) pou an ti pwenyen ti douk-latè eti
machin-volkannis ka kapte anlè volkan an, fok se vire plodaye sa eti volkan an
pa ka rete la ka anni pete konsa, douvan tout deblozonn-magma, ni toulong an
deblozonn dlo-cho ek menm si dèhè tout deblozonn dlo-cho pa ni toulong an
deblozonn-magma (1792, 1851/1854), fok ni gwo lodè ze-pouri a, fok tout ti bèt
anba-bwa oliwon volkan an (bèt-anni-pie, fonmi-fol, kabrit-bwa, mannikou,
sèpan, tousa) ka chape kò yo pou tè a ki ka vini two cho ba yo, lè magma
a ka monte nan foka a. Men, plis pase sa, se volkan taha, Soufriyè Senvensan an
tankon ta Matnik la, ka toulong fè an zetok tè 15 a 40 mèt fetaye eti ka fè
volkannis sav magma a ka monte nan foka a.
Se pou se konprann sa
eti tankon Matnik oben Gwadloup, Senvensan te ja ni volkan avan volkan Soufriyè
a vini sòti anba lanmè, ni 700.000 lanne ek rive kole wòch epi anchay volkan ki
te ja la depi owonzon 2,7 million lanne, Gran Bonhomme ek Mòn
Garu tousa. Atè Matnik, ni an ti 300 a 400.000 lanne, soufriyè
Mòn-Makouba a te tije anba lanmè a, vini kole wòch epi an gran tè tjenz volkan
(Mòn-Paviyon karavel ek Mòn-Kreve-tjè Sentàn lan -owonzon 25 million lanne-,
Mòn-Voklen ek Mòn-Pito -15 a 10 million lanne -, Mòn-Perou Maren an - 8.5 a 6.5
million lanne -, Mòn-Lawòch ek Mòn-Jakòb 5.5 – 2.5 million lanne, Mòn-Lawche ek
Wòch Djanman an, Mòn Galocha – 1 a 2 million lanne, senk Mòn-pwenti Kawbe a – 1
a 1.2 million lanne-) ek an ti tè-mitan-lanmè, Mòn Konil (0.5 a 1 million
lanne) lajounen-jòdi. Nan kole wòch yonn-bò-lòt konsa, se pou se peyi taha,
peyi anpil koraj-dèhè douk-latè, trape an tilili rel-fann (atè Matnik ni 18 eti
senk adan yo pi-piòpiò-jik-pi-djok bòdò, ek nan se senk taha, se ta
Lawviè-Falèz la ki pi bòdò) eti nou te pe wè ta Fonsenjak la nan brannzeng nan
dekou gwo lapli mitan mwa Novanm 2020 an.
An deblozonn volkan se toulong an dezas (lapli-sann, lavalas-matjak-cho, lavalas-matjak-frèt, demantibilaj ek toumbilaj tout laliwonn dlo a, lasous ek lawviè, degra kouvè epi sann, lapli-chaje-souf, tousa), an bidim dezas eti yonn-a-lòt moun ka rive kore ek ranmande nan de tan twa "bwa-pou-nou-ale" ek nan dekou eti teknoloji pòte-nouvel ek kouri-nouvel ka dekatonnen aleliwon, jik pou wakle boulin tan-ka-pase a, an wakle-boulin sosial owala ni an yonn-a-lòt ka leve, an wakle-boulin konsians politik karayib la. Se pa anni pou moun Bawbad, Grinada, Sentlisi ek oliwon Sentàn atè Matnik, ki pran sann tou, se pou leve-doubout kole-zepol la eti ka leve dèhè se dezas laliwonn jòdi-jou a, ki ni plis peyi lantouraj adan yo pase peyi Ewòp ek Amerik anlè-solèy ; ek sa tou-yonn pe ka dekatonnen mès-longsay politik la nan se peyi taha nan doukou pase pianmpianm tan-ka-pase a.
Aucun commentaire:
Enregistrer un commentaire